carpe diem

             Naša kultúra v nás pestuje ideál, podľa ktorého si máme nájsť partnera a žiť s ním šťastne až do konca života. Bohužiaľ takto to funguje naozaj len v rozprávkach a my sme tak postavený do neľahkej a často veľmi stresujúcej situácie, ktorá môže viesť k duševnej disharmónii a zúfalstvu. Myslím, že nie som sám, kto tento stret kultúry s našou vlastnou prirodzenosťou pociťuje. Kultúra verzus príroda. Je to neľahký boj, pri ktorom ako pri každom boji trpia nevinný. Alebo lepšie povedané nevinný a naivný. Výsledkom tohto nezmyselného a zdanlivo nekonečného súboja sú rozvrátené manželstvá, zlomené srdcia a nespočetné množstvo samovražedných pokusov. Pri tom každý vie, že ako spieva Jan Werich v jednej svojej piesni, „řetěz mravy nenapraví“. Jediným východiskom ako z tejto situácie vyviaznuť so zdravou kožou je nepodľahnúť tlaku kultúry, resp. ak sme už podľahli, tak strhnúť reťaze kultúry a oslobodiť zviera v nás...  Pretože príroda to zariadila za nás, a akýkoľvek pokus hrať sa na Boha nás vždy vyjde draho. Navrhujem preto to, čo je viac ako prirodzené, zrušenie výsadného postavenia heterosexuálnej monogamie. Prečo by mala byť polygamia postavená mimo zákon, prečo nemáme možnosť slobodne si vybrať? Samozrejme nemám namysli len vzťah medzi opačnými pohlaviami, veď homosexuáli sú rovnaký ľudia ako my, avšak táto „dokonalá“ demokracia im upiera práva úplne prirodzené pre heterosexuálov. Tak kde je rovnosť pred zákonmi? Myslím, že je načase odbúrať náboženský dogmatizmus zakorenený v našich zákonoch. Ak chceme aby ľudia mali právo byť šťastný, je nevyhnutné liberalizovať skostnatené zákony. Nie som síce komunista a nepovažujem sa ani za marxistu, ale skutočne sa domnievam, že monogamia je buržoázny prežitok, nech už je tento pojem akokoľvek sprofanovaný, ktorého hlavnou funkciou je kumulácia majetku, či marxistickým slovníkom, kapitálu.

            Každý ženatý muž, aj ten ktorý si to nie je schopný priznať, myslí na sex s inými ženami. A ten kto na neho naozaj nemyslí, ho praktikuje! Príroda to tak zariadila, no kresťanská kultúra pre ktorú je pôžitok hriechom sa to snaží obmedzovať. Ak by sme boli naozaj prirodzený, za podmienok že dokážeme uživiť viacero žien, mali by sme mať právo s nimi žiť, pravda ak by to aj im vyhovovalo. V praxi by to aj pre nich malo a mohlo byť výhodné. Mali by sa s kým porozprávať (najčastejší dôvod rozvodov je neschopnosť partnerov komunikovať), na všetky domáce práce, ktoré priznajme si sú nie len v našej kultúre stále považované za prácu ženy, vrátane výchovy detí by neboli samé (odpadli by výčitky namierené proti mužovi, že žene v domácnosti nepomáha). A hlavne muž by mohol oplodňovať viacero žien naraz. Zatiaľ čo jedna by bola tehotná, druhá krátko po pôrode, spával by s treťou. Okrem toho zabezpečila sa tak dôležitá pestrosť „chovu“. Viem znie to strašne sexisticky, šovinisticky, necitlivo...animálne. Ale hraním sa na to, že sme viac ako zvieratá, ktoré myslia škodí nie len nám, ale aj prírode.

            Iná situácia by nastala keby žena sa rozhodla mať viacero mužov. Ich potenciál by zostal fakticky nevyužitý. Preto omnoho prirodzenejšia a teda aj častejšie sa vyskytujúca je polygamia než polyandria. Problém by určite nastal aj keby ženy medzi sebou súperili o mužov. Zatiaľ čo by otehotnela s mužom, ten by mohol byť ulovený inou, a tak o tehotnú ženu – pre mužov menej atraktívnu (keďže mu práve nie je schopná porodiť jeho dieťa), by sa nemal v chvíľach pre ňu najťažších kto postarať.

            Príroda to vskutku zariadila brilantne...Avšak nechcem tým povedať, že právo na viac partnerov by mal mať iba muž. Práve naopak, mnohomužstvo vítam rovnako ako mnohoženstvo! Som liberál nie šovinista. Vo veciach partnerských by mal štát dovoliť svojím občanom konať tak ako to cítia, bez ohľadu na pohlavie, či sexuálnu orientáciu. Nemal by sa im miešať do citov na to tu skutočne nie je. Veď to ako veci cítime je v skutočnosti hlas prírody – hlas Boha, ktorý k nám prehovára láskyplnými slovami: „Milujte a množte sa.“ Avšak sú medzi nami i taký, ktorý si myslia, že majú výhradné právo na výklad božích úmyslov.

 BZ