carpe diem

             Ahoj, tak toto je prvy prispevok k mojmu irskemu pobytu ale aj na blogu vobec. Napisane to je bez diakritiky, lebo tu v Irsku este nepoznaju nase carovne ciarky, haciky a obcas dve bodky. Vravim este, lebo pri sucasnom tempe imigracie z nasich koncin Irsko musi co chvila podlahnut nasim kulturnym vplyvom.

            Takze Bratislavu som opustil som opustal so zmiesanymi pocitmi. Nie preto ze by som toto spinave mesto miloval, ale preto ze som nestihol dokoncit vsetko to comu som sa tento semester upisal. Aspon ze tu poslednu noc som nezahalal. Bez minuty spanku, ale s pocitom dobre vykonanej prace som nakoniec dopisal poslednu seminarku. Skoda len, ze sme s Bedom nestihli vratit nase uspory v podobe pivovych flias, aby sme ich v zapati mohli oplieskat na bare. Tejto sporovlivosti ma naucil kto iny ako stary harcovnik slovenskeho flasoveho sporenia, vetrom z mlynskej doliny oslahany Bedo... V poslednej chvili dal totiz prednost sexu, pardon laske, pred pivom. Stat v ceste laske, znamena stat v ceste samotnemu Bohu (poznate to...milujte a mnozte sa), a tak som sa pobral na noc k moje sice cholerickej a obcas neurotickej spoluziacke, ale za to mojej najlepsej kamaratke pod slnkom, ktora aj napriek tomu, ze vyhlasila “si teraz kvoli tebe budem musiet zobrat na noc aj gatky, bo mam kratku nocnu kosielku” ma ochotne prichylila. Miri, patri ti za to velke dakujem.

            Musim povedat, ze v den odchodu pri mne stali vsetci svaty. Po odubytovani nasledovala cesta do mesta, kde som si musel vybavit este nejake skolske povinnosti. V autobuse som sa zakecal a tak som si zabudol oznacit listok. Urobil som tak az ked kamarat vystupil. Po prestupe na autobus smer Aupark (ano aj tam som si plnil skolske povinnosti), ma prekvapili “nenapadne” vyzerajuci veelki chlapi, ktori aby este lepsie splynuli s davom, mali na sebe uplne rovnake sive vesticky, ake v dnesnej dobe nosi naozaj kde kto, alebo lepsie povedane, vlastne uplne kazdy. Bol som kludny, ci ako hovorime mi drsnaci cool, pretoze kontrola prebehla minutu pred skoncenim platnosti listka. Cesta spat do mesta opat bez listka. Z mesta na stanicu som vahal, je to totiz obvykla trasa revizorov, ale hovoril som si, ze ma uz dnes predsa kontrolovali. Nakoniec vyhrala predtucha a tak som si oznacil listok, ktory som pred niekolkymi tyzdnami nasiel spolu s cigami v meste. Cigy skoncili u Vojta v plucach a listok u mna vo vrecku. Tentokrat ale musim priznat ze ma pani revizori naozaj prekvapili. Bohuzial prekvapili aj pani s kociarikom. Zrejme bude musiet platit pokutu aj za ten kociar, krava. To ma za to, ze si nevie ako poriadny obcan nasho poriadkumilovneho statu oznacit cestovny listok. Moja tohto rocna bilancia cca 5 oznacenych listkov, 2x uspesne vyhnutie sa revizorom, raz som ich ojebal jak male deti a 3x ma skontrolovali s platnym listkom. Po tejto skusenosti som vedel, ze ak by dnes spadlo lietadlo, ja budem ten jediny vojak v poli, ktory prezije.

            Ec Bratislava – Praha, klima a ja este netusim, ze v Prahe bude najmenej 30°C a vzduh sa ani nahodou nemieni pohnut. Robim prepotrebny nakup pred cestov. Horalky, tatranky, mily, pikao, fernet, cigy pre brata, skratka vsetko potrebne, co v Irsku zarucene nemaju. Na Dejvickej musim este cosi vybavit a cely mokry, prepoteny a smradlavy prdim smer letisko. Stiham to o drzku, ale s istym pocitom bozej prozretelnosti na mojej strane. Uz na letisku som si zacal vsimat to, co sa malo stat za par dni markantne. Rozdiel medzi devami zo Slovenska a Ciech, a ostrovankami. Stovky rokov “splendid isolation” Irkam urcite napridalo na krase. Tento rozdiel sa nielen ze da miestami aj odvazit, ale  spokojne by sa dal vyuzivat v mliekarenskom priemysle pri urychlovani vyroby acidofilneho mlieka. Nemam to sice overene, ale predpokladam, ze pri pohlade takej monstroznej irskej “lochness”, musi mlieko kysnut aspon raz tak rychlo...

            Do Dublinu som letel ohavne zelenym lietadlom, aj letusky boli na pocudovanie ohavne a este k tomu aj zelene (myslim oblecenie). Zato vsetka chvala kapitanovi, ten vam tak turoval toto male zelene lietadlo, ze sme do Dublinu pristali 10 minut oproti planovanemu priletu. Pocas letu pasazierov uistil, ze pocasie v Dubline je “very nice & mild” co znamenalo 15 stupnov, a ja som sa, na pocudovanie, na to aj celkom tesil.

BZ